V skanzene pod Ľubovnianskym hradom bol už každý z nás. Ale o tom, že tam už majú úle so včelami, mnohí nevedeli.
27. októbra sa boli žiaci 7.B so svojou triednou učiteľkou Mgr. Ľubomírou Koštialovou pozrieť, ako to tam vyzerá. Zistili, že včielky medonosné sú už pripravené na zimu v troch novučičkých úľoch, ktoré im nachystali páni včelári zo Starej Ľubovne. Na chvíľočku nazreli, ako to v úli vyzerá. Včielky sa chúlili jedna ku druhej, veď zima bola už aj vonku.
O včele medonosnej si prečítali aj na informačnej tabuli pri chodníčku vedúcemu k úľom. Neďaleko novej drevenice bolo vidieť vysadený ovocný sad. To preto, aby včielky mali kam chodiť.
Bc. Dušan Janický a RNDr. Peter Petrík deťom vysvetlili, že včela ako jedinec sa pri teplote 10°C prestáva pohybovať, pri 6°C krehne. Preto včelstvo pri znižovaní vonkajšej teploty začína tvoriť zimný chumáč, pomocou ktorého dokáže regulovať teplotu a vlhkosť v úli.
„Veľmi nás zaujali tvorivé dielne. Vyskúšali sme si pripraviť rámiky do nadstavca na dne úľa, ktorý sme prikryli vrchnákom. Kladivko niektorým kleplo sem-tam po prstoch. Povieme vám, nie je to až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Teraz už vieme, že počas dlhých zimných večerov sa včelári nenudia. Ich práca je celoročná a je pre nich skôr hobby ako zamestnanie. Včelárstvo, to nie je iba v sklíčku zakúpený med!“ – tvrdili dievčatá i chlapci.
Ovocnému sadu aj trom včelím rodinám prajeme úspešné prezimovanie a dočkanie sa jari. A už sa tešíme na ďalšie stretnutie.
Autor: Mgr. Ľubomíra Koštialová
fotoalbum: Včela medonosná
